Hlavní informace
bude-vojna-v-europe-aut-futbalovy-nacionalizmus
Salvador Dali. Portrait of Jaume Miravidles as a Footballer. 1921–1922. wikiart.org

Bude vojna v Európe? aut Futbalový nacionalizmus

Anglické slovo hooligan označuje športového fanúšika, ktorý pre podporu svojho klubu sa neštíti násilností, ani vandalizmu. Odmieta normy korektného spoločenského správania a často prekračuje aj pravidlá osobnej morálky a inteligencie. (Definíciu slova z komunistických dôb a krajín teraz necháme stranou.)

*

Prednedávnom sme si nevedeli predstaviť vojnový konflikt v Európe. Utešovali sme sa, že eventuálna nevraživosť medzi národmi sa neutralizuje na športových rujoviskách – Olympijské hry alebo rôzne Majstrovstva sveta, či Európy. Hrali sa národné hymny, vešali sa zástavy – taký bol dohodnutý protokol. Komunistický svet si myslel, že každý gól je gólom robotníckej triedy do sieti kapitalistov. Demokraticky svet to vtedy bral na ľahšiu váhu. Nikto sa nehalil do národného textilu a pri hymnách sa mohlo tancovať alebo hroziť päsťou.

To bolo. Dnes sa fanúšikovia hecujú a podporujú svojich športovcov hymnickými spevmi a oháňajú sa zástavami a iným erbovým príslušenstvom. Francúzi na povzbudenie svojich hráčov dokonca spievajú národnú hymnu („krv nečistá nech zmáča naše role“). Fanúšikovia sa zástavami nakoniec pobijú s fanúšikmi protivníka. Nacionalistická politika opantala chuligánske drukovanie a následne ho posvätila. K športu to už nepatrí, ale ťažko to dnes odsúdiť, keďže sa to interpretuje ako potvrdenie národnej identity a hrdosti. Hodnoty, ktoré sa dnes cenia. Prinajhoršom si môžeme nahovárať, že je to vždy lepšie ako vojny medzi národmi.

  *    

Národy? Zbytočne budeme hľadať presnú a konečnú definíciu toho, čo sa myslí pod tým pojmom. Podozrivé by nám malo byť už len to, že historicky, a v súčasnosti mienkovo, toto slovo môže vyznieť pozitívne aj negatívne. Za nacionalizmus vás môžu odsúdiť, no na nacionalizme si môžete aj vybudovať slušnú politickú kariéru. Podaktorým sa nacionalizmom podarilo prekryť svoju kriminálnu minulosť a získať si davy mladých nadšencov. Vyzná sa v tom len ten, čo je presvedčený, že je z lepšieho národa, z lepšej rasy, z lepšej sociálnej triedy a že jeho klub je najlepší na svete.   

*

História nás mohla poučiť. Hitler mal Olympijské hry letné, Putinovi pri anšluse Krymu mali pomôcť Olympijské hry zimné. Katalánski separatisti majú FC Barcelona. Futbalový klub, ktorého základnú jedenástku tvoria z väčšiny cudzinci, mnohí z hispanofónnej Ameriky, a mimokatalánski Španieli. Avšak prebohatí majitelia klubu, spolu s trénermi, správcami a marketingom vyhlasujú, že bojujú za nezávislosť Katalánska. Súťažením v španielskej lige! To sú však úvahy vedľajšie. Realita sa v národnostnom opojení nepočíta. Dôležité je, že medzi športom a nacionalistami dochádza k osmóze –  k obojstrannej spokojnosti. Športu vzdialenejší nacionalisti sa cítia silnejší, ba možno aj najlepší na svete, rovnako ako skoro najlepším je barcelonský futbalový klub. A nepolitickí fanúšikovia FC Barcelona sa spontánne pridávajú k separatistom, pretože vedenie FC Barcelona sa tak vyslovilo a pre nich futbal má pravdu. Tak v družnej jednote narástli rady jedných aj druhých.

Na katalánskych štadiónoch sa táto tendencia už dlhšiu dobu prejavuje vyhrážavými päsťami, mávaním zástavami a spevom hymnických chorálov. Samozrejme aj vypískaním protivníka. Ešte šport, alebo už zásnuby s nacionalizmom

*

Katalánsky nacionalizmus sa inšpiroval správaním sfanatizovaných futbalových patriotov. Politické myslenie separatistov sa zredukovalo na binárnosť futbalového zápasu: my a oni, domáci a hostia. Ich politická činnosť stojí na odmietaní a nenávisti toho druhého a môže skončiť vo fyzickej agresii (vražda muža, ktorý nosil traky v španielskych farbách). Emócie prekrývajú racionálne uvažovanie a cieľom je pritiahnuť do ulíc maximum ľudí, spraviť čo najviac hluku (caceroladas – tlčenie do hrncov) a spochybniť pravidlá hry a rozhodcu (rozbíjanie policajných áut). Presne tak, ako to robia chuligáni na futbalovom štadióne. To by predsa bolo, aby rozhodca nepískal tak, ako tancujú fanúšikovia. 

*

Podľa vzorca kolektívnej psychológie pri stádovom fenoméne možno skúmať aj správanie sa a propagandu separatistického hnutia. V záujme víťazstva domácich chuligánske drukovanie zo štadiónov prerástlo do politického prejavu. V nacionalistickej eufórii, ktorá sa podobá psychóze štadiónu, sa stávajú spojencami zdanlivo nesúrodé a nezlučiteľné celky.

Pravicové strany vzišlé z CiU dlhoročného prezidenta katalánskej autonómie Jordi Pujola, dnes súdeného za miliónové osobné obohatenie, okolo Artura Masa a Puigdemonta, cez strednejšie ľavicové hnutie ERC až po radikálnu ľavicu Podem a dokonca lumpenľavicu CUP. Jediné, čo ich spojilo, je vôľa mať viac hlasov v krajskom parlamente a svojvoľne si odhlasovať samostatnosť, s čim Ústava nepočíta. Roku 2015 sa im v parlamente podarilo získať tesnú väčšinu, napriek tomu, že vo voľbách mali menej ako polovicu voličských hlasov. Našťastie pre túto fasádovú jednotu, zostalo len pri pokuse nanútiť Katalánsku nelegálne referendum. Keby boli uspeli a bolo by sa treba dohodnúť na ďalšom politickom a ekonomickom kroku, nastali by neprekonateľné problémy. Už aj preto, že nijaký ďalší spoločný program nemali. Pravicová politická smotánka PdeCat (bývala CiU) by sa nezhodla na ničom s ultraradikálnou CUP. Ako príklad spomeňme pitoresknú epizódu okolo Krištofa Kolumbusa. Klasickí katalánski patrioti sa pokúšali z neho spraviť Katalánca a tým si pravdepodobne privlastniť jeho zásluhy, a prečo nie celú Ameriku, zatiaľ čo CUP chcela búrať jeho sochu nachádzajúcu sa pri mori na konci Ramblas, pretože podľa nich je to zakladateľ vykorisťovania, otrokárstva a imperializmu. Po výhre by sa títo politicky nezlučiteľní fanúšikovia Katalánska možno stretli pri pive, no ich svornosť by veľmi rýchlo skončila. 

Voľby do katalánskeho zhromaždenia (a nie referendum, aby sme si neplietli ligu) sa dajú prirovnať k futbalovému zápasu, pri ktorom sú na ihrisku štyri družstvá. A len jedna lopta ! Separatisti proti konštitucionalistom na jednej strane a ľavičiari proti pravičiarom na strane druhej. Pravica je viac-menej stredová (extrémna pravica v Španielsku nemá politickú reprezentáciu), ľavica je socialistická a potom dva stupne extrémnej ľavice.

V týchto voľbách na jednom ihrisku prišlo ku kombinačným hrám, ktoré môžu viesť k rôznym povolebným spojenectvám. Všetko záleží na tom, do akej miery je ktorá strana principiálne založená na politickom alebo separatistickom základe. Môže sa pravicová strana zlúčiť s ľavicovou na otázke separatizmus/konštitucionalizmus ? Môžu sa separatistické strany zhodnúť napriek ideologickej opozícii ľavica/pravica ? Aké kompromisy možno očakávať naprieč týmto dvom deliacim čiaram ? Ustúpiť zo separatizmu pre zisk na ideológii, alebo ustúpiť z ideológie pre zisk na separatizme?

Pravidlá hry sú skrivené a klasické hodnoty zrušené. Na katalánskom futbalovom ihrisku nielenže sú aspoň štyri družstvá, nevediac presne kto hrá s kým a proti komu, ale podaktorí nevedia ani na ktorú bránku kopať. Separatisti neuznávajú rozhodcu-ústavu (hoci k zápasu nastúpili) a výsledok spochybnia, pretože ich najväčšie hviezdy sedia na trestnej lavici.

Další informace

Glosy

  • Projev jak ze slučovacího sjezdu ANO, KSČM a části ČSSD

    Žít svobodně ve svobodné společnosti by měl být úplný základ naší existence. Svoboda je nedělitelná, ta buď je, anebo není. Auto může jet na půl plynu, ale půl svobody a půl nesvobody již svobodou...

  • Kam se to řítíme? Viděno z Ameriky

    Jsem na druhé straně zeměkoule a přemýšlím, někdy jako romantik, někdy cynik, ale také jako optimista (u vás se říká „sluníčkář“), jak to s námi na této ze­mičce dopadá. V roce 1975 jsem se...

  • Nemáme architekturu, jenom „konstrukce“

    Mně by vlastně ani v zásadě nevadilo, kdyby se tu a tam bouralo něco historicky cenného (s logickým omezením samozřejmě), ale vadí mi, že dnešní doba není schopna ničím adekvátně cenným to...

  • Kavárna POTMĚ s nevidomými kavárníky vyráží na turné po Česku

    Unikátní mobilní Kavárna POTMĚ, ve které obsluhují nevidomí kavárníci na palubě zatemněného autobusu, zaparkuje už v sobotu v sobotu 19. května před budovou Českého rozhlasu na Vinohradské ulici v...

  • Potřebujeme idejí,

    živých a velikých idejí a nebudeme malí (TGM) Cituji z článku prof. Dvořákové Myslet kriticky a v souvislostech, který vyšel v posledních Listech: „…Chci upozornit na zajímavý přístup k uchopení...

  • Koprofil v demisi na postu ministra kultury

    Reakce na reakci D. Bartoně[1] na článek J. Čulíka v Britských listech o grantové komisi ministerstva kultury.[2] Půjčit a přečíst si Obratník raka počátkem sedmdesátých let, ještě k tomu ve...

  • Rehabilitace Vlasovců?

    Foldyna se Semelovou oslavili tradičně 7.5., s obchodními dealery firmy Harley & Davidson pro Asii, osvobození Prahy armádou generála Vlasova. Symbolicky vykonali tryznu za padlé Vlasovce na...

  • Nebuďme jako malí Marxové

    V Trevíru vztyčili pětimetrovou sochu svého slavného rodáka Karla Marxe. Dostali ji darem z komunistické Číny. Pietní akt jejího odhalení oslavil svou přítomností předseda EK Jean-Claude Juncker....

Další informace

Nový život výstav

    krizek

Podporují nás:

2018-01-30 Logo KJ font-numbers-colour

Partneři:

logo pozadi cervena Puvodni-staticke-logo-bile-pozadi casablanca logoudalostireflexespolecnost-j-chart-for-good-logo1Xantypacd12 8DeSYo4 HLIDACIPESlogoFINALv6 2016-10-02 Logo RR 2016 1

logo big