TPL_ESW_EASYPEASY_MAIN_CONTENT
nezna-revolucia-a-stare-struktury-vo-francuzsku
Aurelie Nemours, Carré-couronne - Re Rom 337. 1980. upraveno. wikiart.org

Nežná revolúcia a staré štruktúry vo Francúzsku

Francúzi v prvom kole legislatívnych volieb potvrdili víťazstvo prezidenta Macrona. Predstavitelia jeho novej strany po druhom kole obsadili viac ako polovicu národného zhromaždenia. Je to prekvapivé, ale je to tak. Rozhodol o tom ľud, ako sa hovorí. Niektorí Francúzi sú z toho nemilo prekvapení. Zaujímavé je pozorovať reakcie zainteresovaných:

-bývali poslanci, ktorí sa budu musieť odpratať – často do zabudnutia – po piatich, alebo viac, päťročných poslaneckých mandátoch,

-profesionálni predstavitelia strán, ktoré po volebnej prehre budú musieť prepúšťať a sťahovať sa do menších budov ďalej od stredu Paríža

-a v nemalej miere aj novinári, politickí komentátori a univerzitní experti (poväčšine ľavicoví teoretici), ktorí sa budu musieť od základu preprogramovať z doterajšej rutinérskej práce a hlavne sa vymaniť zo straníckeho slovníka, ktorý sa im zažral hlboko do kože.

Hotová revolúcia, hoci vo volebnom zamate.

 

*

 

Spochybňovať, je jednou z tradičných pozitívnych čŕt francúzskeho myslenia. Klásť si otázky, hľadať odpovede a rôzne interpretácie, vylúčiť to, čo neobstojí, odmietnuť neprijateľné... to je možno garanciou kolektívneho pokroku ľudstva. Jasné víťazstvo Macronovej strany je teda vo Francúzsku tiež spochybňované. Hľadajú sa možné slabiny, teoreticky zraniteľné budúce kroky a píšu sa katastrofické scenáre. Čo ak..., čo keď..., čo keby...

Dnes však prekvapuje, do akej miery sú tieto úvahy vášnivo zaujaté. Francúzske politické myslenie sa pohybuje v rámci plytkých, no o to viac skostnatených schém a to tradičné spochybňovanie sa obmedzuje na formálne šermovanie niekoľkými floskulami.

Z tých najnovších aspoň tri.

 

Slabá volebná účasť

Účasť na voľbách do parlamentu klesla pod 50%, z čoho sa usudzuje, že ich výsledky nie sú demokratické. Že tento nezáujem o politiku alebo volebný skepticizmus narastá viac ako desať rokov, si nikto nepripúšťa. Dávať to za vinu Macronovej strane, ktorá je na politickej scéne rovný rok, je dôkazom všeobecnej zlovôle.

A tak tvrdenie, že Macronovo víťazstvo víťazstvom nie je, pretože mu k nemu dopomohla vysoká volebná neúčasť (sic!) je doslova tradeskancionalizmom. Platí to samozrejme aj o prehre ostatných nádejeplných strán. Neprehrali, pretože Francúzi neprišli k volebným urnám (sic!).

Povolebné komentáre sa podobajú predvolebným príhovorom. Samé hypotetické konštrukcie. Keby k voľbám bolo prišlo viac ľudí... a každý si po svojom interpretuje potenciálnu minulosť a privlastňuje si hlasy tých, čo nevolili.

 

Chyba demokracie

Víťazstvo Macronovej strany splodilo aj obavu o budúcnosť. Francúzske národné zhromaždenie nebude demokratické, pretože strana zvoleného prezidenta má väčšinu poslancov. Priam jednomyseľne sa zabúda, že v piatej republike to skoro vždy tak bolo, že zvolený prezident sa vždy domáhal toho, aby mu ľud dal väčšinu v parlamente, lebo inak za nič neručí.

Hovorí sa o jednofarebnom parlamente (napriek tomu, že samotná strana REM - Republique en marche - sa zatiaľ javí veľmi rôznorodo) a podaktorí sa dokonca uchyľujú k výrazu leparti unique (jedna jediná strana), ktorým sa charakterizujú komunistické a fašistické režimy. Počuť možno aj výraz demokratická lúpež (sic!) a extrémna ľavica ponúka sen o „demokratickej“  ruskej Dume.

 

Prekážka neodbornosti – heterogénnej zostave Macronovho hnutia sa vyčíta nedostatok politickej skúsenosti a právnicko-administratívnych znalostí. Väčšina z nových poslancov sú neznáme tváre, aj keď niektorí už pôsobili na politickej scéne, no skôr v úzadí, ako parlamentní poradcovia alebo miestni poslanci. Francúzi si ich nazvali predstaviteľmi « civilnej spoločnosti », čo by mohlo naznačovať, že tí ostatní stranícki militanti sú vlastne politickí lampasáci.

Zároveň vstupuje na scénu otázka, či robiť politiku je zamestnanie, povolanie alebo dočasný a čiastočný angažmán vo verejnom živote. Kritikom novej situácie vyhovuje hlásiť sa k profesionalizácii v politike. A niet sa čo čudovať, keďže je medzi nimi veľa takých, čo začínali ako študenti straníckym sväzáctvom (na pravo alebo na ľavo) a nechápu, prečo by mali odísť z parlamentu pred penziou. K nim sa pridávajú aj tí, čo sa po zákaze kumulácie národných a lokálnych mandátov museli rozhodnúť pre jeden z mandátov. Cítili sa nenahraditeľní a zrazu... !

 

Pre mediálnu scénu, tú odbornú aj tú menej odbornú, z toho vyplýva nová práca – samé neznáme tváre, nové osudy a nečitateľné osobnosti. A čo keď príde k novým konceptom alebo k novým významom dosiaľ zakliatych slov?

 

**

 

Postupný rozpad dvoch klasických strán striedajúcich sa desaťročia pri moci skončil presunom k extrémom. Naľavo extrémna ľavica oživila voľakedajších trockistov a maoistov, ku ktorým sa pridali idealisti sociálnej rovnosti, radikálni ekológovia (ktorým stále nikto nevysvetlil, ako vyzerala príroda v socialistických krajinách), protieurópski nacionalisti (suverenisti), a antiliberáli. Napravo sa k FN už dlhšie pridávali voliči pravého stredu sklamaní vlažnosťou svojej strany, antiliberáli, protieurópski nacionalisti (suverenisti) a tiež mnohí komunisti (paradox len zdanlivý). A tak sa obe stredové klasické strany vyprázdnili podľa zákona spojených nádob. Situácia bola skoro patová: štyri strany s okolo 20 percentami hlasov. Macronove hnutie, ktoré sa vklinilo do hry pravice a ľavice, získalo prvenstvo len tesne. V druhom kole ho vyzvala extrémna pravica (FN), čo nie je nijaká sláva pre Francúzsko. (Treba si pripomenúť priam hysterickú reakciu Francúzov, keď sa do rakúskeho parlamentu dostala Haiderova strana.) Zachránili to voliči, keď si medzi extrémnou ľavicou a extrémnou pravicou vybrali radikálny stred. Možno sa nádejať, že z rozumu.

 

Napriek väčšine v parlamente to pre Macrona nebude ľahké. Pravý a ľavý extrém bude populisticky spoločnými silami bojkotovať všetky rozhodnutia, potrebné na ozdravenie situácie. Zvyšky klasických strán sa budú dlho spamätávať zo straty moci a Macrona z nejakého fundamentalistického princípu (na čom založiť svoje nové strany?) nepodporia.

 

Ťažšie sa dá predpovedať pôsobenie „starých štruktúr“. Odsunutí alebo voličmi odsúdení politici chystajú odplatu. Už dnes sa vyhrážajú novým politikom, urážajú francúzskych voličov ktorí si dovolili ich nevoliť. (Kandidát Guaino sa zo svojich voličov div nepovracal pred kamerami.) Títo ľudia s dlhou politickou praxou (aj v tom zlom slova zmysle) majú bohaté vnútroštátne a zahraničné kontakty (napríklad desiatka poslancov, v protiklade k francúzskej zahraničnej politike, pravidelne chodila na stretnutia s Putinom, na Krym a dokonca podporovala Asadovu politiku v Sýrii). Žeby sa len tak dali odstaviť?

Keby niekto bol spísal poučenie o škodlivosti starých štruktúr po nežnej zamatovej revolúcii v Československu, mohol by Macrona vystríhať. To by sa však Francúzi museli trochu viac zaujímať o históriu a súčasnosť strednej Európy. Francúzi vedia – aj keď nie všetci –, ako skončila ich veľká revolucia, tá s gilotinou. O úkladoch tej nežnej sa možno dozvedia v blízkej budúcnosti. 

 

TPL_ESW_EASYPEASY_ADDITIONAL_INFORMATION

Glosy

Podporují nás:

                                       30 05 2018 KJ                 30 05 2018 Uprazeno              LOGO 4Home CZ RGB

Partneři:

logo pozadi cervena udalostiart-for-good-logo1Xantypacd12 8DeSYo4 HLIDACIPESlogoFINALv6 2016-10-02 Logo RR 2016 1

logo big   cze-logo    Peroutak logo1