TPL_ESW_EASYPEASY_MAIN_CONTENT
zluta-demokracie
Corneille, Children in the House. 1948, wikiart.org

Žlutá demokracie

Francúzsko zachvátila demokratická horúčka.

Ťažko definovateľné francúzske hnutie „žlté vesty“ sa dožaduje väčšej a lepšej demokracie, keďže ťažko spochybniť, že vo Francúzsku demokracia už dlhé roky funguje. (Stačilo by sa spýtať ľudí z iných zemepisných šírok.)

Môj návrh turistického využitia žltých viest, inšpirovaný Perzskými listami od Montesquieu, čiže francúzskou klasikou, zatiaľ nenašiel pochopenie u podnikateľov a žlté vesty naďalej seriózne protestujú.

Základnou axiómou celého už trojmesačného diania vo Francúzsku je nespochybniteľné právo na manifestáciu-demonštráciu. „V slobodnej krajine ma každý občan pravo manifestovať-demonštrovať.“ Pritom sloveso manifestovať-demonštrovať zostava bezdoplnkové. Je to absolútna hodnota. V mysliach Francúzov je toto právo podchytené abstraktne, bez spresnenia náplne a formy. A tak mnohí Francúzi podporujú žlté vesty už len preto, že nikto nemá právo upierať im právo na verejný prejav nesúhlasu. Nad otázkou podstaty a povahy tohto nesúhlasu sa Francúzi nepozostávajú. To, že sloboda manifestovať obmedzuje slobodu pohybu, slobodu prejavu ostatných, zatiaľ neprišlo do reči. Takže v konečnom dôsledku ma právo manifestovať-demonštrovať  ten, kto sa prejavuje najhlasnejšie. 

Ako sa toto právo uplatňuje, za čo sa vlastne manifestuje, sa dozvieme z analýzy konkrétnych podujatí žltých viest. Žlté vesty sem-tam zahatajú cesty, kruhové križovatky a každú sobotu chodia manifestovať-demonštrovať do Paríža, najradšej na Champs Elysées, a do centier iných regionálnych metropol. Manifestácie-demonštrácie sa zo začiatku konali bez povolenia, čiže boli zakázané. Tým sa však nikto neodváži argumentovať. Aby sa neprilieval olej do ohňa. A tak požiar pokračuje. Stalo sa rituálom, že každú sobotu majú žlté vesty stretávky na vopred neohlásených miestach, tam sa vzájomne hecujú a dožadujú sa demisie polovičky Francúzska. Polícia sa pokúša pacifikovať extrémne ľavicových a pravicových účastníkov – s maskami na tvárach -, ktorí ničia pouličné zariadenia, rôzne pamätihodnosti, hádžu dlažobné kocky, fľašky s kyselinou a všemožne provokujú. To všetko v žltých vestách. Pri stretoch s políciou dochádza na obidvoch stranách k materiálnym škodám a ujme na zdraví,  z čoho si žlté vesty robia mučenícku legendu. 

*

Z hnutia žltých viest sa vo Francúzsku stala veda. V niekoľkých bodoch teda, čo o tom hovoria analytici.

Prvou rozbuškou hnutia bolo zistenie, že niet dosť peňazí. Toto povedomie odštartovala ekologická daň pridaná k cene pohonných hmôt. Bolo to vo chvíli, keď nafta dočasne zdražela a tak na pumpách ceny viditeľne poskočili. Ľudia používajúci autá na každodennú prevádzku v oblastiach, kde nie je zabezpečená hromadná doprava (najmä preto, že o ňu nikto nemá záujem a preto nie je rentabilná) si vzali kalkulačky, vypočítali si, čo ich mesačne vyjde cesta do práce a späť, k tomu prirátali nájomné, plyn, elektrinu, telefóny, televíziu a ostatné nevyhnutné, ale aj výberové výdavky a mnohým vyšlo, že im veľa nezostane. To však nebolo nič nové, keďže táto situácia vo Francúzsku trvá aspoň tridsať rokov. Riešenie videli v tom, že si vyžiadajú viac peňazí. Potrebujú navýšiť „le pouvoir d’achat“, čiže kúpnu silu, doslova kúpnu moc - to znie kapitalistickejšie. Moc kupovať, môcť kupovať viac a väčšie. Žlté vesty vidia riešenie vo vládnej iniciatíve – zvýšiť nízke platy, zrušiť mnohé dane, zvýšiť sociálnu pomoc menej zarábajúcim, znížiť štátne útraty a vyššie zdaniť bohatých. Žlté vesty určili diagnózu a nechápu, prečo, po viac ako mesiaci, vláda nenasadila predpísanú terapiu. A tak sa pokračuje v protestoch.

Druhým motívom vzbury žltých viest, stále podľa analytikov, je paušálne obmedzenie rýchlosti na cestách (mimo diaľnic) na 80 km/h. To pobúrilo najmä vidiecke obyvateľstvo, ktoré používa auto na každý presun (nákupy, deti do školy, lekári, nemocnice, pošta a iné úrady, atď.) Ide teda o časovú stratu, väčšie výdavky za benzín, ale aj o pokuty za malé prekročenia rýchlosti, keďže vo Francúzsku sa za posledných pätnásť rokov rozmohli radary a vôľa napĺňať týmto spôsobom štátnu kasu. Podľa vidiečanov sa to nedotýka mestského obyvateľstva, ktoré ma k dispozícii hromadnú dopravu a na väčšie presuny používa skôr diaľnice. A tak hnutie žlté vesty týmto vyjadruje svoju nespokojnosť s rozdielmi medzi mestom a vidiekom. Mesto verzus vidiek. Dúfajme, že sa to vyrieši prv než prídu Červeni Khméri a pošlú Parížanov na ryžoviská. 

*

Toľko k „próze“ tohto hnutia. Politológiu zo žltých viest spravila požiadavka, aby sa vo Francúzsku zaviedol inštitút ľudového referenda. Demonštranti sa dožadujú zmeny rozhodovania a vlády v odjakživa centralistickom, jakobínskom Francúzsku. (Dalo by sa hovoriť o kontrarevolúcii vzhľadom k roku 1789.) Tento argument zahrnuje všetky požiadavky hnutia. 

Teoreticky a heslovito sa demonštranti dožadujú reorganizácie demokracie vo Francúzsku. O demokracii bude rozhodovať ľud, hovoria žltí etymológovia. Dnes sa prezidentské a parlamentné voľby konajú raz za päť rokov. To znamená, že počas piatich rokov sa Francúzov nikto na nič nepýta a vláda (s väčšinou v parlamente) a prezident si robia, čo chcú.

Riešenie tohto problému vidia žlté vesty v intenzívnom používaní referenda. Čiže priama demokracia namiesto reprezentatívnej demokracie. „Referendum na základe občianskej iniciatívy“ (RIC) sa stalo najpoužívanejším transparentom pri pochodoch mestami. Sú k dispozícii rôzne referencie (napríklad Švajčiarsko, ktoré však Francúzi nepoznajú), ale nič presnejšie o praktikách tejto demokracie sa zatiaľ nevie. Sila požiadavky zavedenia do praxe tohto referenda je priamo úmerná jej vágnosti, abstraktnosti. Ľud chce jednoducho, aby prestala vládnuť vláda a prezident. Ľud si chce vládnuť sám. Nič viac sa zatiaľ nevie. 

Pri troche zamyslenia vidno, že ide o vzburu proti dnešnej organizácii spoločnosti: spochybnenie legitimity súčasnej vlády, posledných volieb prezidenta republiky a Národného zhromaždenia. Občianske referendum by malo môcť odvolávať volených predstaviteľov ľudu. Od starostu, cez župana a poslancov  až k prezidentovi republiky. Požaduje sa tiež možnosť odvolať odvolené zákony. A to všetko v rámci decentralizovaného Francúzska, avšak len keď to vyhovuje. (Paušálne vládne zníženie povolenej rýchlosti, bez ohľadu na stav cesty a nebezpečnosť úseku, a bez konzultácie miestnych orgánov,  sa nikomu nepáči. Avšak paušálne zvýšenie platov nejakým štátnym rozhodnutím, bez ohľadu na odbornosť, zásluhy a výkon, by žlté vesty prijali. Tam centrálna moc a s tým spätá zodpovednosť  neprekáža.) 

Také sú teda momentálne pokusy o zlepšenie demokracie vo Francúzsku. Je možné, že sa týmto hnutím demokracia zdokonalí; len sa nevie, či to Francúzsko prežije. A ako skončí ľud, je vo hviezdach.  


11 2 2019

Corneille, Children in the House. 1948

Podporují nás:

  30 05 2018 KJ           Logo Nadace OF        bar.ces.poz logo-SFK 478607 1953 Praha logo      

Partneři:

PN logo sRGBlogo pozadi cervena Automediace2udalostiart-for-good-logo1Xantypacd12 8DeSYo4 HLIDACIPESlogoFINALv6 2016-10-02 Logo RR 2016 1

logo big   cze-logo    Peroutak logo1