TPL_ESW_EASYPEASY_MAIN_CONTENT
azda-viacdemokracia
Salvador Dali. The Discovery of America by Christopher Columbus. 1958 – 1959. wikiart.org

Azda viacdemokracia?

V dobe, keď sa Európa opodstatnene bráni rôznym formám nacionalizmu, podaktorí uverili pochybnej národnej legende Kataláncov, dojatých svojim „tragickým“ osudom. Asi na to nestačilo len niekoľko dobre vybraných hesiel prednášaných televíznymi hlásateľkami s tremolom v hlase.

Pre tých, čo sa veľmi nezaujímali o Španielsko, a ešte menej o jeden jeho kraj, Katalánsko, to začalo asi len pred niekoľkými mesiacmi, keď sa katalánski separatisti dostali do rubriky Medzinárodné udalosti. Tí, čo dejiny Iberského poloostrova trochu poznajú a zaujímajú sa, hoci okrajovo, o politickú situáciu v Španielsku, boli o zvláštnej agende autonómnej vlády v Barcelone informovaní už dlhšie. V celošpanielskom kontexte to však bola problematika marginálna, regionálna. Samotná španielska vláda, vystavená iným problémom, silnejúcemu nacionalizmu v Katalánsku venovala malú pozornosť. Zdalo sa, že ide o lokálne trucovanie, ktoré sa rýchlo skončí, že po niekoľkých teatrálnych inscenáciách na tému „my národ najzvrchovanejší“, sa Katalánci vrátia ku každodennej realite.

Nestalo sa, a vláda Španielska  sa prebudila v situácii, keď musela zo dňa na deň použiť tie najprísnejšie ústavné prostriedky na návrat k právnej realite. Neviem, či niekto zistí, kedy, ako a kde katalánska inscenácia o národnej zvrchovanosti prešla z politického pódia do publika a stala sa realitou pre divákov, ako v hre Petra Weissa Marat Sade.

Svet sa na to pozeral ako na zjavenie novej planéty. Čo si myslieť o objave národa? Novinári menej informovaní o lokálnej agende, hľadali, prirodzene, informácie u katalánskych separatistov a všetko nekriticky prijímali. Bolo to predsa priamo z prameňa. Hlavne keď to znelo pekne a emotívne: „boj o nezávislosť“, „vzbura proti útlaku“, „demokracia“ (a ešte lepšie hyperbolicky „viacdemokracia“) „anti-frankizmus“, „referendum“ (ešte lepšie „ľudové“), „mierový proces“, „progresívna republika“, atď. A tak to aj podávali menej informovanému občanovi, ktorý sa striasol od dojatia a mal hneď vo všetkom jasno. Novinárom ani na um nezišlo, žeby mohlo ísť o premyslenú propagandistickú stratégiu.

Treba pripomenúť, že Katalánsko je už viac ako dvadsať rokov absolútnym pánom svojho školstva, nielen čo sa týka jazyka (španielčina, oficiálny jazyk celého Španielska a hispanofónnej Ameriky, sa vyučuje už len ako cudzí jazyk), ale aj osnov a náplne vyučovania. A školskí inšpektori sú vyberaní viac podľa nacionalistickej normy než podľa pedagogických kritérií a v mnohých školách visia rôzne mapy „Veľkého Katalánska“: s Valenciou, s Baleármi a dokonca aj s francúzskym Katalánskom.   

Pri dnešnej selektívnej pamäti a manipulovaní s historickými faktami, sa dá tvrdiť skoro všetko. Z hrobov sa vyhrabe a pre publikum inscenuje len to, čo vyhovuje. A tak aj mŕtvi môžu klamať. Polichotení Katalánci uveria svojmu pozitívnemu obrazu a ľudia stratení v komplikovanej histórii Iberského poloostrova si nič nevšimnú, pretože všetko sa prezentuje v jednoduchej schematickej forme niekoľkých hesiel. Podľa ruského modelu. Len sa nevie, či im Rusi radia, alebo či na to katalánski separatisti prišli sami. Cieľ je známy : vytvoriť v ľuďoch priaznivé historické povedomie, ba dokonca podvedomie (podvedomie je predsa nevyvrátiteľné) spravodlivých bojovníkov za nezávislosť.

Čim je túžba po nezávislosti staršia, tým lepšie. Katalánci manipulujúci verejný diskurz sa dovolávajú histórie, po ktorej v histórii nenachádzame stopy. Ich nezávislosť je vecou lokálnej interpretácie. Na zrod historického povedomia to stačí. Potom už len ho živiť konkrétnymi, vybranými epizódami, v ktorých Katalánsko zohralo marginálnu alebo dokonca negatívnu úlohu.  Najviac sa využíva perióda Občianskej vojny z rokov 1936-39. Všetko sa zjednoduší a zoschematizuje, podľa vzoru komunistickej propagandy, na dva tábory: frankistickí Španieli a dobrí republikánski Katalánci. Je pravda, že republikáni sa najdlhšie bránili na území medzi Pyrenejami a Valenciou, ale išlo o republikánov z celého Španielska, ktorí tam ustupovali pred Frankovým vojskom. Aj preto, že si tam poisťovali definitívny ústup do Francúzska.

Katalánska nacionalistická propaganda nám však nič nepovie o spojencoch stalinskej NKVD, ktorí vyčíňali na území Katalánska, nespomenie vnútrorepublikánsku vojnu medzi anarchistami a proruskými komunistami, ktorá oslabila republikánsky front a tým vlastne pomohla Frankovi k víťazstvu. Propagandisti počítajú aj s tým, že málokto si spomenie, že George Orwell sa pre svoje romány 1984 Zvieracia farma inšpiroval práve zážitkami z Katalánska. A to, že jeden z najlepších Stalinovych psov (dnes by sa povedalo džihádista), bol vôbec nie osamostatnený Katalánec Ramón Mercader, propaganda tiež opomenie. Katalánci by si mali uvedomiť, že históriu možno prepisovať aj nepriaznivo.

Separatisti interpretujú súčasnosť podľa im vyhovujúcich historických schém. Ešte lepšie, ak sú tieto schémy nekriticky zakotvené aj v európskom historickom povedomí. A tu majú Katalánci niekoľko tromfov v porovnaní s nacionalistami severného Talianska, Flámska alebo Maďarska. V európskej doxe je frankizmus považovaný za hodnotu negatívnu a tak „Španieli“ budu frankisti, ak nie dokonca fašisti. Sylogické myslenie napovie, že : 1/ Španielsko je zlé (je to monarchia fašistická, frankistická, totalitaristická, nedemokratická, atď. – hlavne sa nebáť redundancie!); 2/ Katalánsko chce byť nezávislé od zlého Španielska 3/ ergo Katalánsko je dobré. Čo lepšieho poskytnúť Kataláncom na posilnenie morálnej autority a vedomia ich výnimočnosti. Catalunya first.

O tom, že Katalánsko bolo tiež frankistické, a veľmi prosperujúce, sa pomlčí. Katalánci si dali amnestiu tak, ako si Východné Nemecko odpustilo nacizmus. Franco, Galícijčan, nebol špeciálne naladený proti Kataláncom. Bol to jednoducho zástanca centralistickej politiky („v jednote je sila“), ktorej sa podľa francúzskych revolucionárov hovori jakobinizmus a podľa komunistov demokratický centralizmus. Obmedzil používanie jazyka katalánskeho rovnako ako galícijského, baskického, valenciánskeho, baleárskeho... Na území Španielska sa hovorilo po španielsky. A basta. V tomto období, ktoré trvalo skoro štyridsať rokov, Katalánsko nebolo utláčanejšie než ostatné kraje Španielska. Historické povedomie, aby bolo priaznivé separatistom, však musí tvrdiť opak.  

Ako sa separatistom podarilo postaviť Katalánsko mimo Španielska, a dokonca proti Španielsku? Španielsko je zložené zo sedemnástich historických – a nielen administratívnych – krajov, každý viac menej so svojou históriou a idiosynkráziou. Nič iné Španielskom nie je. Keď z celku vyjmeme  Katalánsko, už nemôžeme hovoriť o Španielsku, ale o Kastílii, Kantábrii, Andalúzii, Baskicku, a tak ďalej. Skrátka o nejakom inom celku. Katalánsky nacionalizmus by mohol stáť voči kastílskemu alebo aragónskemu, keby existovali. Katalánskej propagande sa však podarilo vnútiť svetu televízneho spravodajstva asymetriu, vyhovujúcu nacionalistickému konfliktu: na jednej strane Katalánsko a oproti nejaké Španielsko-bez-Katalánska, čiže všetci ostatní v jednom mechu. Táto asymetria je ďalším argumentačným pilierom „historickej diplomacie“ regionálnej vlády.

Počas dlhých mesiacov sa zdalo, že sa im to podarilo. Televízie sveta sa zaujímali o tento nový pohľad na Španielsko servírovaný separatistami. Zdá sa, že karta sa obrátila a dnes je zrejme, že za všetkým je niekoľko politikov a ľahko ovplyvniteľné davy. 

Rešpektujme katalánske Španielsko, alebo španielske Katalánsko. Príjmime ho aj s jeho špecifikami – vlastný jazyk, žiadna corrida, sardanya namiesto flamenca, priorato miesto riojy, ba dokonca aj istý postoj neopodstatnenej nadradenosti. Ťažko však prijať iracionalitu nesúrodého, ba až protirečivého politického hnutia (záujem niekoľkých ľudí), ktoré sabotuje nielen Katalánsko a Španielsko, ale aj predstavu o Európe. Vyvarujme sa politicky motivovaných bájok, pretože nie je nič ľahšie, ako vytvoriť protibájky rovnakého kalibru. Na to sa vždy niekto nájde.    

Tým Kataláncom prejavíme najväčšiu úctu. A zatiaľ radšej pomlčíme o tom, ako sa niektorí katalánski „historici“, v rámci priaznivého historického povedomia, pokúšajú dokázať, že Krištof Kolumbus bol vlastne Katalánec. 

Podporují nás:

                                       30 05 2018 KJ                 30 05 2018 Uprazeno              LOGO 4Home CZ RGB

Partneři:

logo pozadi cervena udalostiart-for-good-logo1Xantypacd12 8DeSYo4 HLIDACIPESlogoFINALv6 2016-10-02 Logo RR 2016 1

logo big